Indikácie - Zdravie

1. Pätová ostroha

Pätová ostroha je druhom exostózy: ide o benígny nádor kosti, čiže vápnikový výrastok na pätovej kosti pokrytý chrupavkovým tkanivom.

Vyskytuje sa hlavne v oblastiach napájania svalov alebo väzivových štruktúrach, ktoré často podliehajú treniu alebo neustálemu naťahovaniu. Najčastejšie postihnutým býva miesto v ktorom sa na pätovú kosť napája pozdĺžne väzivo chodidla. Charakteristickým príznakom ochorenia je tupá bolesť, ktorá sa počas chôdze alebo státia stáva niekedy až neznesiteľnou, no zmizne vo chvíli, keď nie je chodidlo zaťažované váhou ľudského tela. Takáto bolesť má sklony sa zhoršovať alebo zlepšovať s určitým typom obuvi. V najmenej závažných prípadoch nastupuje bolesť výhradne ráno a počas dňa zmizne. Naopak, v zložitejších prípadoch je jediným momentom, v ktorom možno nájsť úľavu, práve večer v posteli, keď päta nie je zaťažovaná.

2. Podvrtnutie členka

V prípade podvrnutia členka ide o narušenie kĺbového spojiva medzi distálnymi kosťami nohy – píšťalou (tibiou), ihlicou (fibulou) a prvou kosťou chodidla – členkovou kosťou (talusom). Tento typ sa nazýva podvrtnutie talokrurálneho kĺbu.

Rozlišujeme:
  • a) Podvrtnutie členka s poškodením vonkajších väzivových štruktúrTento typ podvrtnutia členka je najčastejší, nakoľko súvisí s anatómiou oblasti členka, ktorá je pri pohybe málo “chránená“. Väzivá, ktoré sú považované za stabilizátory sú lig. talofibulare anterius, lig. talofibulare posterius a lig. calcaneofibulare. Tieto väzivá bývajú najviac postihnuté zraneniami. Inverzné podvrtnutie členka s poškodením vonkajších väzivových štruktúr je klasický prípad, kedy sa chodidlo pretočí do vnútornej strany. Následkom podvrtnutia je poškodenie tkanív, svalov a predovšetkým väzivových štruktúr, ktoré sa môžu v závislosti od rozsahu pohybu predĺžiť (natiahnutie), natrhnúť (čiastočná ruptúra) alebo pretrhnúť (úplná ruptúra).
  • b) Podvrtnutie členka s poškodením vnútorných väzivových štruktúr Takýto typ poškodenia je veľmi zriedkavý a nastáva po pretočení chodidla do vonkajšej strany. Tomuto pohybu vo všeobecnosti zabraňuje ihlica, ktorá sa pri nadmernej námahe alebo napätí zvyčajne zlomí (zlomenina distálnej epifýzy). V prípade, že kosť zostane neporušená, povolí zvyčajne vnútorné väzivo, čo sa prejavuje najmä opuchom.

3. Bolestivé zranenia svalov a šliach

Vznikajú často pri šporoch a námahových činnostiach, počas ktorých dochádza k preťaženiu svalu Keď takáto záťaž prekročí prijateľnú úroveň, dochádza k úrazu.

Klasifikácia:

Kategória akútnych svalových zranení zahŕňa rôzne druhy patológií, zoradených podľa závažnosti poškodenia svalu. Literatúra ponúka mnoho podobných, no nie vo všetkom zhodujúcich sa členení. Najčastejšie postihnutými svalmi sú štvorhlavý stehenný sval, trojhlavý lýtkový sval a zadné stehenné svaly.

Na základe klasifikácie, ktorú spracovali Kouvalchouk (1992) a Nanni (2002), je možné nasledovné členenie poranení svalov podľa závažnosti:

  • kontraktúra: alebo zranenie 0. stupňa, sval je stiahnutý
  • elongácia (natiahnutie): zranenie 1. stupňa, dochádza k natiahnutiu svalových vláken, ale nie k ruptúre
  • natrhnutie: zranenie 2. stupňa, v tomto prípade dochádza k natrhnutiu svalových vláken a hemorágii, následne sa pod kožou objavujú podliatiny:
    • I. stupeň - ruptúra malého počtu vláken
    • II. stupeň - ruptúra viacerých vláken
    • III. stupeň - čiastočná ruptúra
  • ruptúra: v tomto prípade dochádza k pretrhnutí vláken celého svalu

Pri kontraktúrach pociťujeme v postihnutom svale bolesť, čo negatívne ovplyvňuje jeho výkonnosť. V prípade elongácie sa bolesť šíri po celej dĺžke svalu (svalovej fascie). U natrhnutia je bolesť väčšinou sústredená v jednom bode a je možné lokalizovať modriny alebo hematómy. V prípade ruptúry je okrem bolesti a hematómu zreteľný aj bod, v ktorom došlo k pretrhnutiu svalových vláken.

Ultrazvuk umožňuje zistiť presný stav patologického javu, sledovať jeho priebeh a hojenie.

4. Bolesti ramena

Anatómia ramena:

Rameno je veľmi komplexný kĺb, umožňujúci pohyby do širokého priestoru, čo z neho činí najpohyblivejší a zároveň aj najlabilnejší kĺb ľudského tela.
Pohyby, ktoré môže rameno vykonávať, sú mnohé, tie zásadné sú addukcia (priťahovanie), abdukcia (odťahovanie), zdvíhanie a krúženie (kombinácia zákaldných pohybov).
Kĺb medzi ramennou kosťou a lopatkou býva obzvlášť postihovaný syndrómom zmrznutého ramena (zápal kĺbového puzdra ramena = adhezívna kapsulitída).

Klasifikácia:

Primárna adhezívna kapsulitída (idiopatická-bez známej príčíny): je charakteristická spontánnym, často postupným nástupom v priebehu niekoľkých týždňov. Väčšinou býva na jednej končatine, aj keď sa po pár rokoch zvykne často prejavovať aj na druhej končatine. Postihuje najmä ženy vo veku 45 – 60 rokov.
Sekundárna adhezívna kapsulitída: je typom zamrznutého ramena v dôsledku rôznych všeobecne známych príčin (následky zlomeniny hornej končatiny), podvrtnutia alebo priame úrazy ramena. Vo všeobecnosti býva postihnutá dominantná ruka a prognóza je tým lepšia, čím skôr je stanovená diagnóza (na rozdiel od primárnej adhezívnej kapsulitídy).

5. Tenisový a golfový lakeť(epikondilitída)

Epikondylitída (zápal svalových úponov) je jednou z najčastejších ochorení lakťového kĺbu. Jedná sa zápalový proces, ktorý postihuje miesta napájania epikondylárnych svalov na epikondyl, kostený výstupok na spodnom vonkajšom konci ramennej kosti. Epikondylárne svaly, extenzory predlaktia, sú tie, ktoré umožňujú zdvihnúť ruku, zápästie a prsty. Lakťový kĺb, ktorý môže byť postihnutý epikondylitídou, sa nachádza medzi ramennou (humerus) a vretennou kosťou (corpus radii) .

Niekedy býva preto nazývaná ako radiálna epikondylitída humeru. Ďalšie názvy ako laterálna epikondylitída (tenisový lakeť) a mediálna epikondylitída (golfový lakeť) sú spojené so svalmi postihovanými zápalovým procesom.

Mnohí považujú epikondylitídu za čisto športové ochorenie, no v skutočnosti ide o poruchu týkajúcu sa aj ostatných subjektov, ktoré nemusia nevyhnutne vykonávať športové aktivity, no používajú opakovane lakťové šľachy z dôvodu vykonávania profesie (holič, tesár, pisár, elektrikár, maliar, vrhač, murár, klavírista, huslis ta, krajčír, atď.)

6. Burzitída

Burzitída je zápal alebo podráždenie burzy. Burza je vačok naplnený lubrikačnou tekutinou nachádzajúci sa medzi tkanivami ako napr. kosti, svaly, šľachy a koža. Vačok znižuje oder, trenie a dráždenie štruktúr, ktoré sa pri pohybe končatiny posúvajú vzájomne po sebe napr. šľacha po kosti alebo po svale, jeden sval po druhom a pod.

Burzitída je najčastejšie spôsobená opakovanými nepatrnými nárazmi na postihnutú oblasť alebo náhlym, vážnejším zranením. Vek hrá pritom dôležitú úlohu: naše šľachy s pribúdajúcim vekom menej tolerujú napätie a záťaž, strácajú svoju elasticitu a ľahšie sa natrhnú alebo pretrhnú.

Preťaženie alebo úraz kĺbu pri práci či hre môže významne zvýšiť riziko burzitídy. Príklady vysoko rizikových aktivít: záhradkárčenie, hrabanie lístia a trávy, tesárske práce, práca s lopatou, maliarske a natieračské práce, drhnutie, tenis, golf, lyžovanie, hod a vrh predmetmi, nadhadzovanie loptičky. Nesprávna poloha pri práci, nedostatočný strečing svalov alebo nedostatočné precvičenie pred tréningom môže tiež viesť k burzitíde.

Abnormálna ev. chybná poloha kostí alebo kĺbov (ako napríklad rozdiely v dĺžke Vašich dolných končatín alebo tiež artritída v kĺbe) môže spôsobiť zvýšené napätie v ťahovom vačku a viesť k burzitíde. Napätie alebo zápal vznikajúci v rámci iných ochorení ako reumatoidná artritída, dna, psoriatická artritída, ochorenia štítnej žľazy alebo tiež neobvyklé reakcie organizmu na užívané liečivá môžu tiež zvýšiť riziko vzniku burzitíd. Taktiež infekcia môže občas viesť k zápalu vačkov.

Aké časti tela postihuje burzitída?
  • Lakeť
  • Rameno
  • Bedro
  • Koleno

7. Zápal achillovej šlachy

K zápalu achillovej sľchy dochádza najčastejšie v prípade, keď je táto šlacha vystavená príliš veľkému zaťaženiu. Achillova šlacha pripája lýtkový sval ku kosti pätovej a nachádza san a dolnej končatine v jej dolnej časti, nad pätovou kosťou. Ide o najväčšiu šlachu v tele, ktorá sa dokáže vyrovnať aj s ectrémne veľkým zaťažením, ale aj napriek tomu je náchylná k poraneniu

8. Chronická bolesť krížov (Lumbalgia)

Lumbalgia alebo bolesť krížov je ochorenie týkajúce sa oblasti driekových stavcov. Bedrová oblasť je tvorená piatimi nad sebou uloženými stavcami, ktoré sú vzájomne spojené s vrchným a dolným stavcom prostredníctvom kĺbového spojenia – fazetového kĺbu (rovné plochy stavca umožňujúce fyziologický pohyb v určitom rozmedzí ). Medzi každými dvoma stavcami sa nachádza elastická hmota - medzistavcová platnička, ktorá riadi pri ohýbanie sa, úklony a záklony.

Príčiny:

Bedrová artróza a unkoartróza: jedná sa o degeneratívny stav, kedy dochádza k opotrebovaniu fazetových kĺbov a každý pohyb sa stáva bolestivým a namáhavým.

Hyperlordóza a sploštenie zakrivenia lumbálnej chrbtice.

Zmenšenie priestoru medzi dvoma stavcami: herniovaný disk alebo protrúzia.

Spinálna stenóza.

9. Mortonova neuralgia (Perineálna plantárna fibróza)

Jedná sa o syndróm, ktorý zahŕňa rôzne patologické stavy, základným je napr. priškripnutie plantárneho digitálneho nervu pod intermetatarzálnou šľachou (väzom), pokročilejšie sú charakteristické opuchom digitálneho nervu.

V tomto prípade sme konfrontovaní s perineurálnym fibrotickým obrazom, t. j. tvorbou vláknitého jazvového tkaniva spojeného s neustálym trením nervov metatarzálnymi kosťami a hlbokým intermetatarzálnym väzom.

V tomto prípade sme konfrontovaní s perineurálnym fibrotickým obrazom, t. j. tvorbou vláknitého jazvového tkaniva spojeného s neustálym trením nervov metatarzálnymi kosťami a hlbokým intermetatarzálnym väzom.

10. Karpálny tunel

Syndróm karpálneho tunela je najčastejším periférnym nervovým ochorením. Charakteristická preň je bolesť a znecitlivenie ruky a prstov. Početnosť výskytu tohto syndrómu u žien je tri krát väčšia než u mužov a líši sa v závislosti od vykonávanej pracovnej činnosti, postihujúc až 60 % pracovníkov vykonávajúcich určitý typ pracovné činnosti. Karpálny tunel postihuje najviac pracovníkov výrobného, elektornického, textilného, potravinového a obuvného priemyslu ako aj kuchárov, zamestnancov verejných služieb a baličov balíkov. U 70 % prípadov je ochorenie bilaterálne, s prevahou dominantnej ruky.

Karpálny tunel je akýsi “tunel“ v zápästí, ktorého koniec a bočné strany sú tvorené kosťami zápästia (karpus).

Horná časť tunela je pokrytá hrubým pásom spojivového tkaniva nazývaného aj priečne väzy záp§sia. Cez tento tunel v zápästí prechádza mediálny nerv (začína v predlaktí a vedie do dlane), ktorý je nosičom citlivosti palca, ukazováka, prostredníka a vnútornej časti prstenníka bližšej k prostredníku. Tento nerv kontroluje tiež svaly v okolí základne palca. Vo vnútri karpálneho tunela sa nachádzajú taktiež šľachy, ktoré ohýbajú prsty ruky (šľachy flexorov). Karpálny tunel chráni nervy a flexorové šľachy.

Syndróm karpálneho tunela sa vyskytuje v dôsledku opuchnutia tkanív obklopujúcich flexorové šľachy, čím vzniká tlak na stredný nerv. Tieto tkanivá sa nazývajú synoviálne. Synoviálna membrána zvlčuje šľachy a ľahčuje pohyb. Dôsledkom opuchnutia synoviálnych tkanív sa zužuje priestor v okolí karpálneho tunela, čô spôsobuje bolesť nervu. Syndróm karpálneho nervu je spôsobený tlakom na stredný nerv v oblasti priechodu karpálnym tunelom.

11. Rizartróza

Pod pojmom rizartróza rozumieme degeneratívny proces (artróza), ktorý postihuje kĺb základne palca. Postihuje najmä jedincov vo veku nad 50 rokov a je sprevádzaná bolesťou a funkčným obmedzením palca, ktoré sa postupom času zhoršujú. Rizoartróza postihuje zvyčajne obe ruky a vyskytuje sa prevažne u žien.

Jedná sa o veľmi časté ochorenie (u okolo 50 % populácie nad 50 rokov možno pozorovať príznaky rizoartrózy), spojené s opotrebovaním chrupavky medzi základňou palca (prvý metakarpus) a lichobežníkovým svalom, kosťou vo forme sedla, ktorá slúži ako opora palca a umožňuje mu vykonávať množstvo pohybov v troch priestorových rovinách. Vo väčšine prípadov býva dôvodom ochorenia zostarnutie kĺbu, ale môže sa objaviť aj následkom zlomeniny alebo vykĺbenia palca.

Najčastejším dôvodom výskytu tohto ochorenia je opotrebovanie chrupavky kĺbu palca, čo je zároveň hlavným dôvodom jeho tvrdosti a deformácie palcovej kosti. Sprievodnými znakmi bývajú bolesť a opuch.

12. Syndróm piriformis(zápal sedacieho svalu)

Syndróm piriformis (zápal sedacieho nervu), je ochorenie, ktoré spôsobuje bolesť ischiatického (sedacieho) nervu.

Príznaky vyvolané týmto ochorením môžu byť spôsobené pritlačením ischiatického nervu o kostný oblúk veľkého sedacieho otvoru (foramen ischiadicum majus) alebo priškrtením tohto nervu vo vnútri svalu (musculus piriformis).

13. Osteitis lonovej ksoti

Osteitis lonovej kosti je myoentezitída (zápal svalov a šliach), ktorý postihuje oblasť úponov svalov, na lonovú kosť: adduktory, hrebeňový sval, pyramídovýpriamy brušný sval, priečné a šikmé brušné svaly. Vo všeobecnosti sa jedná o akýkoľvek bolestivý syndróm postihujúci brušno – lonovo- krurálnu oblasť. Podľa Jarvinena je možné identifikovať až 72 príčin tohto ochorenia, nielen ochorenia šliach, svalov, kostí alebo kĺbov, ale aj infekčné ochorenia, nádory, burzitída, priškripnutie nervu, atď. Osteitis lonovej kosti býva mnohými autormi považovaná za ťažko zaraditeľný stav, a to jednak kvôli komplexnosti postihovanej anatomickej oblasti, ako aj kvôli jej častému prekrývaniu sa s inými patologickými stavmi. Podstatou všetkých postupne predložených patogénnych teórií je funkčné preťaženie v spojení s opakovanými mikroúrazmi (pojem funkčné preťaženie sa vzťahuje na dlhodobé a opakovanie tých istých úkonov).

Toto ochorenie postihuje nielen profesionálnych športovcov, ale aj športovcov na amatérskej úrovni.

Klasifikácia:

Pokiaľ ide o klinické zaradenie tohto ochorenia, klasifikácia, ku ktorej sa autori prikláňajú najčastejšie je tá, podľa ktorej sa toto ochorenie vzťahuje na tri nižšie uvedené anatomicko – klinické skutočnosti (môžu sa vyskytovať jednotlivo alebo spoločne):

  • tendinitída oblasti napájania adduktorov
  • čiastočné povolenie symfýzy lonovej kosti
  • syndróm napnutia femorálneho nervu